reklama

Bratislavský maratón 2012

Pár zážitkov z maratónu z pohľadu premiérového, veľmi amatérskeho účastníka. Píšem ako si to pamätám, je možné že spomienky mám v hlave trochu popletené.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Z minulých ročníkov si pamätám trať. Bežal som polmaratón, čiže jeden okruh. Celý maratón znamená prebehnúť dva okruhy. Nakoľko sa poznám, najväčší machri to zabehnú celé skôr ako ja prvé kolo. Limit na maratón je 5 hodín. Ak budem mať tempo 10 kilometrov za hodinu a desať minút, mal by som to (42,195 km) dať niečo málo pod limit. Vyššie ambície nemám. Chcem sa len dostať do cieľa.

Počas tréningov som zabehol najviac asi 30 km. To by malo stačiť.

Sme natlačení pri Národnom divadle. 10:00 je štart. Nastavujem si stopky. (Všetky časy odteraz píšem ako čas od štartu) Pár sekúnd potrvá, kým sa pohneme. V dave sa snažím hýbať opatrne. Nechcem sa s niekým zraziť, zakopnúť. Skončiť hneď na štarte by bola škoda.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bežíme cez mesto k Novému mostu, ďalej cez most okolo Auparku, po Panónskej. Prvé občerstvenie. Napijem sa. Telo potrebuje vodu a aspoň mám dôvod na pár sekúnd spomaliť. Niekde je len voda/čaj, niekde aj kúsky čokolády, banány a citróny.

Musím si odskočiť. Vybehnem z cesty pár metrov bokom. Okolitý betón ma chráni pred vetrom a čiastočne pred pohľadmi. Keď si predstavím, čo tu asi stvárajú dámičky so zákazníkmi, necítim sa najlepšie ale nemám čas hľadať iné miesto. Čo najrýchlejšie sa vraciam na trať. Na umývanie rúk "po" sa tu nikto nehrá.

Vidím môj panelák a túžim po posteli.

Prvých 5 kilometrov za mnou. Pozerám na hodinky, tempo mám dobré. Som o kúsok rýchlejší ako plánovaných 35 minút. Telo by chcelo ísť dopredu aj rýchlejšie, ale šetrím sa. Viem, že toho bude veľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sme na konci Petržalky, obraciame sa doľava. 10 kilometrov, čas mám dobrý (hodina a osem minút, som o dve minúty rýchlejší ako plán). Po chvíli sme pri Bosorke (ten bufet blízko nemocnice Antolská) a prechádzame na Hrádzu. Stokrát som tu sedel na kofole/pivku a užíval si letnú pohodku. Dnes nie. Bežím ďalej. Na hrádzi sa snažím bežať pár centimetrov vedľa chodníka. Nejdem po asfalte, ale po vychodenej cestičke v tráve. Nech si kolená aspoň trochu oddýchnu.

Poza Ekonomickú univerzitu, popod Prístavný most, popod Apollo. Zatáčame, stúpame na Apollo. Sneží. Taký slabý dážď so snehom. Je apríl, počasie má nárok na čokoľvek. Aspoň nie je taký silný vietor ako včera.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ponad Dunaj sa opäť dostávame do mesta. 16 kilometrov na mnou. Čaká ma prekombinované motkanie sa uličkami, opať prechádzame okolo štartu. Na obrovskej obrazovke vidím záber na bežca na Apole s policajným sprievodom. Asi prvý maratónec. O chvíľu bude pri mne.

Svieti slnko a do toho prší. Asi by mala byť vidieť dúha, ale neobzerám sa. Nie je čas.

2:10 - akurát som minul Alize. Za mnou sa ozývajú motorky, policajti ma posielajú na stranu. Uvoľním priestor, motorky prebehnú okolo a vzápätí prefrčí prvý maratónec v neskutočnom tempe. To by som dal možno na bicykli ...

Predbehne ma ešte pár ďalších. Po dvadsiatom kilometri (čas podľa plánu) sa trate rozdeľujú. Doľava cieľ, doprava ďalšie kolo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zabočím doprava. Viditeľne osamievame. Väčšina ľudí s mojím tempom bežala polmaratón, o chvíľu sú v cieli. Na trati teraz vidím len pár ľudí. Opäť Nový most. Strašne mi treba na záchod. Vytrčiť ritku von z mostu asi nie je dobrý nápad. Pri tom ako som unavený by to mohlo skončiť vykúpaním sa v Dunaji. Bežím ďalej.

Občerstvenie. Keď sa pýtam organizátorov na záchody, uvedomím si že je to môj najdlhší rozhovor za posledných dvadsať kilometrov. Všetci šetríme dych. Vraj kilometer predo mnou.

30 kilometrov za mnou. Pár minút meškám oproti plánu. Potiaľto to mám natrénované. Opäť míňam bosorku. Začínam cítiť únavu. Telo si pýta prejsť do chôdze, ale viem že nesmiem.

Opäť stúpam na Apollo, čaká ma ešte šesť kilometrov. Je to čoraz ťažšie. Pozerám na hodinky, v duchu prepočítavam. Počítanie mi šlo vždy lepšie ako behanie. Vyzerá to, že nestíham. Pokúšam sa zrýchliť. Veľmi to nejde, nohy protestujú. Hovorím si, že ak aj nestihnem dobehnúť do konca, aj tak je to úspech. Aspoň som to skúsil.

Znovu prechádzam okolo štartu. Moderátor nadšeným hlasom niečo hovorí. Nepočúvam ho.

Čaká ma posledných pár kilometrov cez Staré mesto. O chvíľu bude po všetkom.

Po štyridsiatom kilometri zrazu staršia pani (alebo pán? Nie som si istý) podlieza pásku a bez jediného obzretia vlezie presne mne do cesty. Niečo vykríknem, zadržím ju rukou. Našťastie sme obaja ostali na nohách. Do tej ruky dostávam kŕč, ktorého sa nezbavím najbližší kilometer. Škoda, trochu mi ten incident znepríjemnil záver behu.

Do cieľa dobieham s pár minútovou rezervou. Niekto mi kladie na krk medailu, snád som aspoň poďakoval. Iná kočka sa ku mne skláňa a skladá mi z členku čip. Je milá, keby som sa mal teraz zohnúť, asi sa skotúľam na zem. Presúvam s ďalej. Mal by som cítiť radosť, cítim len úľavu, že už je to za mnou. Konečne sa započúvam do slov moderátora. Akurát hovorí, že organizátori ukázali srdce a neukončia to presne po piatich hodinách. Na trati je ešte pár ľudí, nechávajú ich dobehnúť.

http://bratislavamarathon.com/sk/mapy-trate.html

Peter Varša

Peter Varša

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Optimista so záujmom o svet okolo :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu